Vinárstva

Keď sa povie Svätý Jur, mnohým z nás napadne v prvom momente víno. Áno, je to jedinečné mestečko s viac ako 700-ročnou vinohradníckou tradíciou, s unikátnymi terasovitými vinohradmi na úpätí  Malých Karpát. Viete, že sa tu v stredoveku vyrábali 2 milióny litrov vína? Preto moje cesty po slovenských vinárstvach smerovali do tohto mestečka, kde som navštívila 2 zaujímavé rodinné vinárstva. Dnes vám predstavím jedno z nich – Víno Matula.

Nachádza sa v nenápadnej uličke v staršom rodinnom dome a pri bráne ma víta jeho majiteľ Ondrej Matula. Vedie ma do svojej pivnice a s veľkým zápalom rozpráva o tom, ako sa k vínu vlastne dostal: „Moja cesta za vínom bola úplne prirodzená. Veľa času som v detstve strávil so svojím starým otcom z maminej strany vo vinohrade v Lamači. Boli to moje prvé zážitky, pocity a vnemy z prostredia vinohradu. Samozrejme najväčší zážitok bol ku koncu sezóny pri oberačke, keď prišla celá rodina a strávili sme spoločne veľa času na oberačke a v rodinnom dome, kde sa hrozno spracovávalo. Pre mňa to bolo ako druhé Vianoce. Veľké stretnutie a všetci dospelí mali nejakú misiu. My sme sa ako krpci motali a pozerali, čo všetko sa robí. Malý vretenový „prešík“, na ktorom sme prešovali hrozno som si zobral z tých časov ako suvenír a mám ho tu pri pivnici.“

Ondrej Matula prišiel do Svätého Jura už ako skúsený vinár a vinohradník. Keďže absolvoval strednú školu v Modre, po jej skončení sa zamestnal vo vinárskych závodoch v Rači. Neskôr pracoval aj v iných vinárskych podnikoch. Ako spomína na staré časy, hovorí:  „V roku 2004 som zdedil vinohrad tu v Jure a spolu s mojou partnerkou, dnes už manželkou, ktorá pochádza tiež z vinárskej rodiny, sme mali dokonca susediace vinohrady. Keď som sa sem presťahoval, môj svokor, tiež vinohradník, ma veľmi podporil a umožnil mi spracovávať hrozno v jeho pivnici. Spolu sme tu fungovali, ja som priniesol trochu modernejší prístup a čerstvý vietor, avšak on ma vždy poctivo uzemňoval v mnohých veciach a snažil sa mi ukázať aj to tradičné, aby bolo víno vyvážené...“

V roku 2011 sa s manželkou rozhodli, že pôjdu do pestovania a výroby vína profesionálne. Tu treba spomenúť, že vo Svätom Jure je výborná organizácia – Svätojurský vinohradnícky spolok, ale aj združenie Malokarpatská vínna cesta. Organizujú podujatia, predávajú lokálne vína a pomáhajú miestnym výrobcom, vedia spropagovať víno, aby ho ľudia spoznali... V posledných rokoch k nim pribudol aj jedinečný projekt Vinocentrum, ktorý podporuje a propaguje svätojurské vinohradníctvo a vinárstva. To zohralo svoju rolu aj v prípade Ondreja Matulu.

Vinárstvo pestuje vinič na 8 menších vinohradoch s rozlohou asi 1,5 hektára a tak sa pýtam, aké odrody pestuje a akým spôsobom. S nadšením a zanietením rozpráva o všetkom, čo sa týka pestovania hrozna: „V každom vinohrade mám inú odrodu, iba Rizling rýnsky je výnimkou a pestujem ho v 3 vinohradoch. Je to naša dominantná odroda. Postupne som trochu zmenil zloženie odrôd a zameral som sa na atraktívnejšie odrody, po ktorých je dopyt – napríklad Pesecká leánka, Rulandské šedé, Alibernet, ale aj populárne novošľachtence ako Devín a Dunaj, ktorými sa môžeme pýšiť, lebo sú to slovenské odrody. Máme asi 6500 pňov viniča a je to dosť veľká práca, keď to chceme sami obhospodáriť. Naše vinárstvo nemá žiadnych zamestnancov a o všetko sa staráme iba s manželkou – od vysadenia štepu až po nafľašovanie a odbornú prezentáciu... Nechceme sa radikálne  rozširovať, kapacitne ešte zvládneme do 2000 ďalších koreňov, ale chceme zostať sebestační, aby to všetko bolo v rodine, ako kedysi, ešte predtým, ako sa znárodnili vinohrady a drasticky sa zmenil život vo všetkých vinárskych mestečkách či dedinách...“

Dnes je vo vinohradníctve už celkom bežnou praxou, ktorá vstupuje čím ďalej, tým viac do popredia – ekologické pestovanie hrozna, využitie prírody v prospech pestovaných rastlín, obmedzovanie chemických postrekov a tak ma zaujíma, ako k tomu pristupuje aj majiteľ tohto vinárstva. „Od začiatku som odmietal používať herbicídy na likvidovanie buriny“, pokračuje vo svojom rozprávaní Ondrej Matula, „postupne sme prešli na aplikovanie princípov permakultúry. Máme každý druhý riadok  medzi viničom zatrávnený na spôsob lúky. Snažíme sa hospodáriť s vlahou a výživou viniča. Využiť rastliny a prírodu vo vzájomný prospech. Čo sa týka ochrany hrozna a postrekov, snažíme sa pracovať s bio a eko systémom, ale musíme veľmi dbať na adekvátne načasovanie, aby bio postreky mali správny účinok. Je to trochu fanatické a nie ekonomické rozhodnutie, keďže všetko „bio“ je násobne drahšie.“

V priemernom ročníku vyrobí toto vinárstvo 7-8 tisíc litrov vína. Väčšina vín sa predá v štádiu mladého vína do roka. Je to vďaka tomu, ako hovorí jeho majiteľ, že zákazníci na Slovensku, sú naučení konzumovať mladé vína, ktoré nesú jasný chuťový a aromatický odkaz. Ľudia majú radi chuťovo veľmi intenzívne a výrazné vína, ktoré vedia pripomenúť celú škálu ovocia a kvetín. Sedíme v príjemnej pivnici, ktorá pripomína staré časy a ochutnávame veľmi špeciálne vína, ktoré nám O. Matula zo svojej produkcie ponúka. A tak sa ho pýtam na jeho najvydarenejšie kúsky či srdcovky: „Rizling rýnsky je niečo, čím sa snažíme pýšiť všetci vinohradníci v Jure. Ja ho osobne robím na 3 spôsoby. Prvý ako suché ľahké a svieže víno. Druhé je víno, ktoré robím z prezretého hrozna, je to polosladký Rizling rýnsky, kde zákazníci majú možnosť ochutnať, ako veľmi sa môže líšiť víno z toho istého hrozna len v inom čase zberu. Treťou variantou je Rizling rýnsky oranž. Oranžové vína sú dnes trendom a sú čím ďalej, tým viac populárnejšie.“ Asi najväčšou jeho srdcovkou je však víno, jeho experiment – ružové víno z Alibernetu.  Niekoľko vinárov sa už dávnejšie pokúšalo o túto variantu. A ako sa dá urobiť ružové víno z „čierneho“ hrozna? Keď vidíte Alibernet na viniči, je vždy čierny a nie modrý. Ako hovorí O. Matula: „Ak som chcel mať ružové víno, musel som hrozno veľmi rýchlo spracovať, pretože v šupke je množstvo farbiva a v šťave taníny. Ružový Alibernet je každoročne moje najpredávanejšie víno. Je to špecialitka, ktorá poteší každého, kto ju ochutná.“ K tomuto zaujímavému vínu sa vrátim ešte v samostatnom článku.

Samozrejme na záver našej príjemnej debaty a ochutnávania vynikajúcich vín sme sa dostali aj k otázke ďalšej vízie či rozvoja vinárstva. „Určite sa chceme rozvíjať a nezostávať na mieste...“, hovorí Ondrej Matula. „Chceme sa posúvať aj z hľadiska plochy vinohradov, pretože je pre nás priorita ako pre obyvateľov Svätého Jura, prinavrátiť mu podobu, aká bola kedysi. Dnes má Jur približne 50 percent obrábaných vinohradov oproti minulosti. Zostávajúca polovica sú spustnuté, zarastené vinohrady v stave ako les... Chceme naozaj aktívne prispieť k tomu, aby sme plochu obrábaných vinohradov rozšírili, dopestovali si kvalitné hrozno v biokvalite. Pre mňa je to obrovský koníček a to, čo naozaj rád robím. Chcel by som sa trošku zväčšiť, aj čo sa týka vinohradov, ale aj produkcie hrozna. Časom by som rád išiel do priestorov, ktoré boli kedysi typické pre tunajšiu architektúru – staré klenbové pivnice, vinohradnícke domy. Chcel by som niečo také zreštaurovať a prispieť k tomu, aby ľudia videli, ako to vyzeralo kedysi v minulosti. Robíme to pomaly, po kúskoch aby sme sa priblížili tomu starodávnemu štýlu, ako fungovali naši starí rodičia a generácie pred nimi. Kvôli profitu sa táto práca robiť nedá. Dá sa to robiť, ak vás to baví, ak chcete mať tento životný štýl a ak ste ochotný obetovať tomu veľa úsilia, času a aj peňazí...“

Ak ste zvedaví na delikátne vína Ondreja Matulu či jeho očarujúci ružový Alibernet, určite ho navštívte. Privíta vás s nadšeným rozhovorom o víne, hrozne, pestovaní viniča  a strávite tu naozaj výnimočne príjemný čas...