Blog o víne

Na úvod musím skonštatovať, že víno nás neprestáva prekvapovať... Okrem toho, že je lahodné, v primeranom množstve zdravé, bohaté na rôzne chute a štýlové, vedci našli ďalšie plus. Pitie vína zamestnáva zmyslovú i emočnú zložku mozgu. Ochutnávanie vína je tak skvelým tréningom pre ľudský mozog a vplýva na náš intelekt.

Americký neurológ Gordon Shepherd prirovnal degustáciu vína k riešeniu matematickej úlohy. Dokonca je v mnohom zložitejšia, pretože zamestnáva všetky naše zmysly. Pitie tohto moku – a je jedno, či ide o červené alebo biele víno, totiž zapája do činnosti zmyslovú i emočnú zložku mozgu a je náročnejší proces ako čokoľvek iné, čo človek robí alebo prežíva. Ochutnávka vína stimuluje mozog. Keď sa napijeme bieleho či červeného vína, neuróny začnú reagovať a do mozgu sa vyšle signál, ktorý zaháji masívne kognitívne výpočty, ktoré naštartujú rozpoznávanie vzorov, pamäť, hodnotový úsudok, emócie a v neposlednom rade aj pôžitok. Takýto tréning mozgu by mal dokonca predchádzať vzniku Alzheimerovej choroby.

Vo svojej štúdii Shepherd dokazuje, že hodnotenie vína je silne subjektívne, ale je to zároveň aj ilúzia... Takže nikto, kto na degustáciách necíti vo víne to, čo tvrdí someliér, by sa nemal cítiť trápne. Chuťový popis vína je podľa tejto teórie akousi ilúziou someliérovho mozgu vytvorenou súčinnosťou zmyslovej a emočnej časti mozgu. „Chuť nie je vo víne, chuť sa tvorí v mozgu toho, kto ho ochutnáva,“ tvrdí profesor Shepherd. Podľa jeho neurologických výskumov pracuje mozog pri degustácii vína oveľa usilovnejšie ako pri riešení matematickej úlohy. Samozrejme však má z konzumácie vína príjemnejší zážitok ako z rovnice o troch neznámych. „To, ako nám víno chutí, je úplne závislé na spomienkach, na našom emočnom nastavení, aj na tom, s kým víno pijeme. Ovplyvnené je to aj pohlavím, vekom či génmi, ktoré zase ovplyvňujú zloženie slín,“ pokračuje známy profesor.

Gordon Sheperd napísal dokonca knihu Neuroenológia, ktorá je prvou knihou neurovedca o degustácii vína. Komplexne tu vysvetľuje, ako špecifické zmyslové dráhy v mozgovej kôre vytvárajú pamäť vína a ako sa jazyk používa na identifikáciu a vtláčanie charakteristík vína. Odporučil ju širokému publiku čitateľov – od amatérskych „ochutnávačov“ a „popíjačov“ vína po someliérov, od príležitostných gurmánov až po skúsených kuchárov. Kniha ukazuje, ako je emócia pôžitku „konečným sudcom“ pri zážitku z vína.

Tak poďme ochutnávať a trénovať mozog, aby sme predišli civilizačným chorobám!