Domáci someliér

Víno tradične patrí k dobrej spoločnosti, oslave alebo príjemnému večeru vo dvojici. Často sa však stáva, že aj pri výbere toho správneho vína podliehame informáciám, ktoré nie sú celkom pravdivé. Určite poznáte množstvo „zaručených“ informácií o jeho kvalite, výrobe a podávaní. Ktoré sú tie najväčšie mýty o víne?

Mýtus č. 1: Čím je víno staršie, tým je lepšie

S týmto názorom sa stretávame dodnes. Avšak pojem “lepšie” alebo “dobré” víno v skutočnosti neexistuje. Každému predsa chutí niečo iné a má ináč nastavené svoje chuťové poháriky. Podobné výroky neplatia ani v prípade, ak hovoríme o kvalite vína. Tvrdenie, že archívne vína sú kvalitnejšie ako jemné mladé vína, nedáva jednoducho zmysel. Existujú odrody, ktoré svoju plnú krásu prejavia až po úplnom vyzretí v sudoch a naopak aj také, ktoré vymiznú z pivníc vinárov ešte v tom istom roku, ako boli nafľaškované. Drvivá väčšina vín nemá schopnosť starnúť po celé desaťročia. Väčšina bielych, ružových, ale aj červených vín je určená, aby ste sa z nich tešili počas prvých troch až piatich rokov jeho života. Dokonca aj tie vína, ktoré majú potenciál k pomalému zreniu v priebehu mnohých rokov dosiahnu svoj potenciál len v prípade, že sú správne uskladnené.

Mýtus č. 2: Vyššia cena znamená vyššia kvalita

Často má veľa ľudí pocit, že to, čo je drahšie je automaticky aj kvalitnejšie. Drahé vína majú samozrejme svoje opodstatnenie – svojráznym spracovaním či výnimočnou receptúrou. Avšak či vám bude naozaj chutiť, je otázne. Drahé víno je zriedka tou najlepšou voľbou. Najvyššia kvalita nie je sama o sebe najlepším kritériom pre výber vína a náš osobný vkus nemusí byť v súlade s tým, čo vínni kritici pokladajú za najlepšie. Pre vás môže byť najlepšie víno z fľaše s nenápadnou etiketou, v ktorej je ukryté majstrovstvo vinára z vášho regiónu. A možno sa vám aj osobne stalo, že vám na ochutnávke ponúkli to najdrahšie víno a vy ste doteraz nepochopili, čo ho vyhnalo na piedestál cenového rebríčka... Pitie vína je totiž o subjektívnych preferenciách, obľúbených chutiach a vôňach.

Mýtus č. 3: Skrutkovacie uzávery sú len pre lacné vína

Možno donedávna bolo toto tvrdenie naozaj pravdivé, ale časy sa menia. Výskumy potvrdili, že vína môžu starnúť aj vo fľašiach uzavretých skrutkovým uzáverom rovnako, ako sa to deje vo fľaši uzavretej korkom. V posledných desiatkach rokov sa objavili na scéne elegantné a moderné skrutkové uzávery, ktoré sa používajú na celom svete, predovšetkým na biele a ružové vína. Je samozrejme pravda, že korok k vínu patrí. V ideálnych podmienkach by bol ideálnym uzáverom, takéto podmienky však nie sú všade dosiahnuteľné. Korok sa používa hlavne pri dozrievajúcich vínach, pri iných typoch vín však mnoho výrobcov volí praktickejší variant vo forme skrutkovacieho uzáveru. Platí však, že na kvalitu vína to ale nemá žiaden vplyv.

Mýtus č. 4:  Červené víno je sofistikovanejšie ako biele

Mnohí ľudia majú podvedomý pocit, že červené víno vyvoláva dojem serióznosti a vyššej úrovne. Zamýšľali ste sa nad tým niekedy, prečo? Ak si spomeniete na svoje mladé roky, väčšina z nás začínala s bielym vínom a postupne s vekom, skúsenosťami a prvými šedivými vlasmi sme začali piť červené. Dnes veľa milovníkov vína objavuje jedinečné prednosti bielych vín. Na jednej strane ľahké biele vína s nižším obsahom alkoholu príjemné ladenia s jednoduchými jedlami, či na  druhej strane komplexnejšie a vyzreté biele vína s minerálnou chuťou, bohatými kyselinkami i zvyškovým cukrom pekne harmonizujú s náročnejšími špecialitami.

Mýtus č. 5: Červené víno má mať pri podávaní izbovú teplotu

Táto múdrosť možno platila v období, keď teplota v miestnosti bola o niekoľko stupňov nižšia. Červené víno je najlepšie podávať pri teplote 14-19 °C, a to je určite o niekoľko stupňov menej než teplota, ktorú máte bežne doma. Samozrejme teplota podávania súvisí aj s odrodou viniča, ročníka, spôsobe výroby a veku vína. Pri vyššej (ale rovnako aj nižšej) teplote môžeme senzorickým vlastnostiam červeného vína uškodiť.

Mýtus č. 6: Červené víno patrí k mäsu a biele víno k rybe

Ako všeobecný a jednoduchý  návod ako kombinovať jedlo s vínom to nie je zlé, ale nie je to pravidlom. Človek nechce zažívať predsa nudu v jedle a pití. Nie vždy platí, že ťažké červené sa hodí k červenému mäsu a k rybe sa viac hodí jemné biele vínko. Ak ste kreatívni a hľadáte ideálnu kombináciu jedla a vína, zistíte že sami toto pravidlo nedodržiavate. Ku steaku z lososa sa napríklad výborne hodí ovocnejšie a ľahšie červené – Pinot Noir alebo Bardolino, teľacie a bravčové mäso ladia rovnako dobre s červeným aj bielym vínom a myslím, že všetci v lete obľubujeme ku grilovačke aj pohár dobre vychladeného rosé.

Mýtus č. 7: Ovocná chuť vo víne sa získava prímesou ovocia

Rozmýšľali ste niekedy, odkiaľ pochádzajú všetky tie ovocné tóny a vôňa vo víne, ktorá tak dokáže pohládzať naše chuťové a čuchové zmysly? Ak ste si však mysleli, že vinári počas výroby pridávajú k hroznu nejaké arómy alebo priamo ovocie, ste na omyle. Víno sa vyrába z hrozna a to, čo cítite, zapríčiňujú rovnaké molekuly, ktoré hrozno s daným druhom ovocia má. Napr. v Cabernet Savignone cítime čierne ríbezle, ale celá záhada tkvie v tom, že táto odroda hrozna a malé čierne bobuľky majú rovnaké stavebné prvky.

Mýtus č. 8: Najlepšie vína sú odrodové vína

Samozrejme výhodou odrodového vína je, že sa pozriete na etiketu a hneď vidíte, čo pijete. Avšak samotný názov odrody na etikete nehovorí o samotnej kvalite vína. Odrodové vína sa pohybujú v kvalite od priemerných po vynikajúce, ale aj vína s iným názvom ako je názov konkrétnej odrody nájdeme v rozpätí od priemerných po vynikajúce. Napríklad aj značkové cuvée vyrobené asamblážou hrozna viacerých príbuzných odrôd sú fantastické.