Domáci someliér

V každej krajine funguje vlastné označovanie vín (tzv. apelačný systém) a na prvý pohľad je to celkom zložité... Napríklad vo Francúzsku má svoje označovanie každý región a laikovi sa to môže zdať ako veľmi komplikovaný proces. Francúzsko sa stalo priekopníkom v označovaní svojich vín a prvou krajinou, ktorá zaviedla v celej krajine systém kontroly pôvodu a kvality vín. Už v roku 1935 založila INAO - Institut National des appellation d'Origine (Národný inštitút potvrdzovania pôvodu), ktorého hlavnou úlohou bolo navrhnúť zemepisné vymedzenie apelácií a trvať na dodržiavanie príslušných predpisov.

Ale poďme na Slovensko. Náš zákon o vinohradníctve a vinárstve (z roku 1996) vychádzal z tradície kategorizovať víno podľa cukornatosti muštu.  Avšak sme súčasťou EÚ a v rámci snahy o zosúladenie legislatívy sa začíname na Slovensku od roku 2009 približovať k tzv. románskemu typu kategorizácie vín – t.j. podľa pôvodu a oblasti, z ktorej hrozno pochádza. Jednoducho povedané, dôležité je, kde hrozno dozrelo, v akom vinohrade a na akej polohe, tak ako to platí desiatky rokov už v spomínanom Francúzsku. Apelačný systém u nás ešte nie je etablovaný a preto je povolené popri označení pôvodu vína aj tradičné označenie podľa prívlastkov.

Takže aktuálne slovenské vína kategorizujeme nasledovne:

Víno bez zemepisného označenia – je stolové víno najnižšej kategórie a hroznový mušt, z ktorého bolo vyrobené, dosiahol cukornatosť najmenej 13 °NM (t.zn. koľko cukru sa nachádza v hroznovom mušte – ide o počet kg cukru na 100 litrov muštu. Udáva sa v tzv. stupňoch normalizovaného muštomera –°NM).

Víno s chráneným zemepisným označením (CHZO) – je víno priemernejšej kvality, aj keď sa nájdu samozrejme aj výnimky. Víno s týmto označením sa vyrába výlučne z hrozna dopestovaného na území Slovenska a zber hrozna, výroba vína, ako aj jeho fľaškovanie sa uskutočnili v niektorom zo slovenských vinohradníckych regiónoch.

Víno s chráneným označením pôvodu (CHOP) – predstavuje najvyššiu európsku kategóriu vín, ktorá podlieha prísnej ochrane. Chránené sú názvy vinohradníckych oblastí – malokarpatská, juhoslovenská, stredoslovenská, nitrianska, východoslovenská a Tokaj.

Synonymom CHOP je skratka D.S.C. (Districtus Slovakia Controlatus), ktorú často nájdete na vínnych etiketách. Do tejto kvalitatívnej kategórie sú zaradené akostné vína a akostné vína s prívlastkom.

Akostné vína sa pripravujú z hrozna a muštu o cukornatosti 16 – 17 °NM. Kvalitatívne našou najvyššou kategóriou vín sú tzv. „akostné vína s prívlastkom“. Môžu byť biele, ružové i červené a z hľadiska obsahu zvyškového cukru suché, polosuché, polosladké a sladké. „Suchosť“ vín závisí od koncentrácie kyselín vo víne.

Rozdelenie "akostných vín s prívlastkom":

Kabinetné – víno vyrobené z hrozna s cukornatosťou najmenej 19 °

Neskorý zber – víno vyrobené z hrozna s cukornatosťou najmenej 21 °NM

Výber z hrozna – víno z hrozna s cukornatosťou najmenej 23 °NM

Bobuľový výber – víno vyrobené z ručne vyberaných prezretých strapcov hrozna, z ktorých boli ručne odstránené nezrelé a poškodené bobule, s cukornatosťou najmenej 26 °NM

Hrozienkový výber – víno vyrobené len z ručne vyberaných prezretých bobúľ hrozna, s cukornatosťou najmenej 28 °NM

Cibébový/ botrytický výber – víno vyrobené len z ručne vyberaných prezretých bobúľ hrozna zušľachtených účinkom plesne Botrytis cinerea s cukornatosťou najmenej 28 °NM

Ľadové víno – víno vyrobené z hrozna, ktoré bolo zberané pri teplote  –7 °C a nižšej,  hrozno zostalo počas zberu a spracovania zmrznuté, získaný mušt mal cukornatosť najmenej 27 °NM

Slamové víno – víno vyrobené z dobre vyzretého hrozna, ktoré bolo pred spracovaním skladované na slame alebo rohožiach z rákosia, prípadne sa sušilo na šnúrach najmenej tri mesiace, získaný mušt mal cukornatosť najmenej 27 °NM